piatok 28. februára 2014

Algoma District, CANADA

Algoma is a place that will capture your heart. It's landscape that is thick with old growth trees during the summer which turn into a sea of vibrant colours in the fall; a crisp winter playground of ice and snow that awakens in the spring. Miles of rugged nature trails lead to breathtaking heights of land overlooking the magnificence that is only here in Algoma, Canada's Great Outdoors. Info: algoma country

Algoma District is a district and census division in Northeastern Ontario in the Canadian province of Ontario.
Algoma was created by proclamation in 1858 as a provisional judicial district of the Province of Canada comprising territory north of the French River as far west as Pigeon River (Minnesota-Ontario), including all Canadian islands in Lakes Huron and Superior.


 Auroras over Bruce Mines

East of Desbarats

Montreal River Harbour

Red Sandstone in Sault Ste. Marie Michigan

Red Skies at Batchawana Bay

Sunset over North Channel near Thessalon, Ontario, Canada 



Ardenne High School during christmas Kingston, Jamajka

10 Ardenne Road Kingston 10 Ardenne, Kingston, Jamajka



Ardenne Steel Band - Jamaica Broilers Christmas Luncheon

AMAZING 




Ye Valiant Youth, Arise! - Music Video - Ardenne High Jamaica W.I.



pondelok 24. februára 2014

Lucia – u nás bosorka, v Európe nositeľka svetla!

Vymetanie kútov


Trinásteho decembra sa Slovensko pravidelne menilo na oblasť najsilnejších tradícii. Postupne sa však od nich upúšťa a venujú sa im skôr len folklórne súbory, ktoré ich chcú uchovať pre budúce generácie. A ako to u nás vyzeralo pred niekoľkými rokmi? V každej dedine sa zopár dievčat oblieklo do bieleho oblečenia alebo sa aspoň zahalili do plachty tejto farby. Aj tvár si zamaskovali múkou a do rúk si vzali husie pero.
Potom chodili od domu k domu, kde odriekavali naučené zaklínadlá a vytvárali domácim ochranu pred zlými duchmi. V tento deň si ľudia nemohli medzi sebou nič požičiavať a na návštevy mohli chodiť iba muži. Tradície boli spájané aj s hľadaním ženícha. Písanie mužských mien na dvanásť lístočkov sa uchovalo až po dnes a prechováva sa najmä u malých dievčat. Keď v tento deň zahryznete do jablka a to vám do Vianoc nezačne hniť, tak sa budúci rok vydáte. V Štedrý deň sa potom postavte pred dom a postupne hryzte ovocie. Také meno, aké bude mať prvý muž, ktorý prejde popred vás, bude mať aj váš manžel.

Čarodejnica? Nie, svätica!


Napriek tomu, že sa s oslavou menín všetkých Lucií spájajú väčšinou negatívne povery, skutočnosť bola úplne iná. Lucia bola sväticou, ktorú ochraňoval Boh pred nespravodlivým osudom. Prvá legenda hovorí o tom, že táto žena mala byť upálená kvôli jej liečiteľským schopnostiam. Keď však oheň vzbĺkol na hranici, plamene sa jej ani nedotkli. Druhá legenda začína zase v jej detstve. Malá Lucia zložila sľub čistoty a vernosti tomu najvyššiemu. Jej matka však o tom nevedela a chcela ju vydať za jedného mladíka.
Ona v snahe zbaviť sa ho, poslala mu svoje oči, pretože práve tie pokladal na nej za najkrajšie. Lenže mladej dievčine sa zrak zázračne prinavrátil. Cisár nariadil jej mučenie, počas ktorého zostala nedotknutá a nepodarilo sa dokonať jej potupu ani odvezením na voze ťahanom býkmi do miestneho nevestinca. Tie sa totiž nevedeli pohnúť z miesta. Božiu ochranu si však ľudia vysvetlili ako bosorácku moc. Práve preto sa okolo nej vytvorilo množstvo zvláštnych tradícií.

Cesnak ako proti upírom


Dámy obdarené týmto menom boli v minulosti považované za bosorky. Ľudia sa ich neoprávnene panicky báli a mali pred nimi veľký rešpekt. Kedysi pripadali ich meniny priamo na zimný slnovrat. Preto sa ich meno oslavovalo práve v deň s najdlhšou nocou a prisúdil sa mu okrem iného i fakt, že práve vtedy vyliezajú všetky bosorky z domov a ukazujú svoju silu.
Aby ich slušní ľudia vystrašili, vzali všetky hlučné nádoby, ktoré mali a spravili taký hrmot, ktorý by odlákal aj samotného Lucifera. Hrnce hádzali o dvere po celú noc a taktiež po nich búchali varechami. A keby sa náhodou čarodejniciam podarilo aj tak dostať až do ich príbytku, všetci sa chránili cesnakom, ktorým mali spravený krížik na čele a takisto ho aj skonzumovali.

Vyberte si ženícha


Najznámejšou ľúbostnou tradíciou, ktorú dievčatá dodržiavajú aj do dnes je pálenie papierikov. Na dvanásť kúskov napíšete mená deviatich chlapcov z vášho okolia. Na zvyšné tri dopíšete postupne cudzinec, neznámy a nikto. Od Lucie do Vianoc potom každý deň nad plameňom sviečky spálite jeden z nich, pričom sa nepozriete na meno vyhodeného chlapca. Na Štedrý deň si potom pri stromčeku prečítate meno muža, s ktorým budete mať do roka nejaké pletky.
Ďalšia tradícia sa týka jablka. Opäť v rovnakom časovom období si dievča každý deň pred východom alebo západom slnka odhryzlo z tohto ovocia. Ak do Vianoc nezačalo hniť, znamenalo to, že sa dožije svadby. V tom prípade vyšlo pred dom a hrýzlo zvyšok dovtedy pokiaľ nezbadalo prvého muža. Také meno aké mal on, bude mať aj budúci ženích. Ak si na Luciu odlejete z čerstvej vody a potom si ňou pred Polnočnou omšou umyjete tvár, tak muž ktorého šaty sa o vás prvé obtrú, bude vašou osudovou láskou. Pokiaľ vás zaujíma povolanie vášho vyvoleného, musíte cez dierku na veľkom kľúči liať horúce olovo do vody. Z dosiahnutého tvaru potom vyčítate čím sa bude váš milý živiť.

Stridžie dni


Od Kataríny po Tomáša trvá obdobie tzv. stridžích dní. Pomenovanie dostali kvôli viacerým sviatkom, ktoré sa zameriavajú na magický svet. Najvýznamnejšiu pozíciu malí práve Lucia a Ondrej. Ľudia v tomto čase nevychádzali po večeroch z domovov a zameriavali sa na duchovnú očistu a očakávanie kresťanských sviatkov. Aj po tieto dni sa všetci chránili cesnakom a dbali aj na obranu stáda, ktoré muselo zjesť po jednom strúčiku.
Pred dvere dávali napríklad slamu a cibuľu, cez ktoré sa zlé ženy nemohli dostať. Tie sa vždy pomedzi domami prechádzali zahalené a nevyriekli ani jedno slovko, aby nik nevedel, kto sa týmto spôsobom skrýva. V niektorých oblastiach dokonca nechávali v oknách vyrezané tekvice s lebkami. Môžeme v tom badať jasný odkaz na ďalší pohanský sviatok Halloween, ktorý teda nebude ani pre naše končiny až tak vzdialený, ako si myslíme.

Švédky so sviečkami na hlave


Poďme sa teraz pozrieť do sveta. V iných krajinách sa Lucia brali oveľa pozitívnejšie ako u nás. Považovali ich za nositeľky svetla a práve kvôli tomu sa v súčasnosti napríklad v Taliansku a Švédsku konajú svetelné pochody, oslavujúce tento dar. Na severe dokonca mladé dievčatá majú na hlavách vence, na ktorých sa ligocú zapálené sviečky. S touto okrasou potom obsluhujú počas posledného jedla dňa celú rodiny. Týmto spôsobom vzdávajú svojim rodičom vďaku a opätujú im celoročnú opateru.

Moderné čarodejnice


I keď by sa vám zdalo, že všetky bosorky sú už dnes dávno odpísanie, nie je to tak. V modernej spoločnosti sa začali objavovať prvky bielej mágie, ktorá pôsobí pozitívne a okrem ochrany rodiny, zabezpečenia zdravia, sa jej pestovateľkám snaží privolať aj pravú lásku. Existujú dokonca aj spolky a celosvetovo prekladané knihy, ktoré sa venujú tejto tématike. Ich pozícia však nie je tak zlá ako kedysi a okolie ich vníma skôr pozitívne a nie raz za nimi zájde po radu.

Vypočítajte si počasie 


O niečo praktickejší zvyk je zisťovanie počasia, ktoré nás postretne na budúci rok. Od Lucie po Štedrý deň predstavuje každý deň jeden mesiac. Aké je počas neho počasie, tak bude vyzerať celý mesiac budúceho roku. Smolu, choroby a nešťastie chodili vymetať husími brkami z domov mladé diev
čatá.

Tie boli oblečené celé do bieleho a vynechať nesmeli ani jeden kút v izbe. Keďže v tento deň sa stretávajú všetky bosorky z okolia, nemali by ste zbytočne vychádzať z domu. Taktiež sa nesmie nič požičiavať, aby vás prípadná striga nezakliala. No a pre istotu by ste mali celý deň jesť cesnak, aby ste sa ochránili pred zlou energiou. A na záver milé dámy tradícia, ktorá vás istotne poteší. Podľa nej nemohli ženy na meniny sv. Lucie vôbec pracovať. Inak by priniesli do domu nešťastie.

Aké Lucie sú ?


Lucia je ženské krstné meno. Meno Lucia je odvodené z latinského slova lux s významom svetlo, znamená teda žiariaca, vyžarujúca. Celý svoj život "žiaria" a nikdy nestrácajú z tváre sympatický úsmev. Boli by nešťastné, keby premárnili príležitosť pomôcť. Lucie intelektuálne dozrievajú dosť skoro. Väčšinou sú veľmi učenlivé a môžu sa pochváliť aj vysokým intelektom. I preto ich často nájdete na vysoko postavených postoch, pri ktorých je dôležité náročné rozhodovanie a pravidelné vzdelávanie. Napriek tomu sú skromné, čestné a zodpovedné. Sú veľmi pôvabné a priateľské, no ich citový život je neraz komplikovaný. V láske býva prieberčivá, lebo vždy má z čoho vyberať. Napriek tomu si za partnera zvolí muža, ktorý nie je ničím atraktívny a výnimočný. Majú vo svojich očiach niečo tajomné, čo je veľmi atraktívne pre mužskú časť populácie. Neunikne im žiadna klebeta, žiadna pikoška. Dokážu sa tešiť aj z maličkostí..

sobota 22. februára 2014

Marijuana Chemical Could Treat Children with Epilepsy

shutterstock_126159383
A new strain of marijuana has motivated hundreds of families with epileptic children to pack up and move to Colorado to legally obtain the drug. The jury is still out on whether this special pot strain does indeed have measurable benefits, or if it’s even safe, but drug companies are racing to replicate its effects in pill form.
The therapeutic pot strain, called Charlotte’s Web, is bred not have THC­—the active ingredient in marijuana. Its namesake is 5-year-old Charlotte Figi, a Colorado girl who has Dravet’s syndrome. Charlotte reportedly went from having 300 seizures a week in 2010 to being virtually seizure-free two years later after connecting with a nonprofit that grows and produces an oil infused with the special marijuana strain.
Charlotte’s story has renewed curiosity among researchers in a particular chemical in pot, cannabidiol (CBD), which could have anti-epileptic properties in humans.

Suppressing Seizures

CBD has shown some signs of promise of suppressing seizures in animals, but testing in humans is still in its infancy. A small number of case reports exist with conflicting results, and researchers have conducted just four placebo-controlled clinical trials that focused on CBD’s efficacy as a treatment for epilepsy.
Three of the four trials reported at least some reduction of seizure occurrences, according to a 2014 review published in Drug Testing and Analysis. However, the trials only involved 48 patients in total, too small a group from which to draw reliable statistics.
The first clinical trial conducted in humans, published in 1980 in the journalPharmacology, is most frequently cited as evidence of CBD’s promise. Four out of eight test subjects that suffered from epilepsy remained nearly seizure-free throughout the 4-1/2-month experiment, while three others reported slight improvements. Additionally, people who took CBD didn’t report psychoactive side effects associated with smoking marijuana. The patients took the CBD in 200- to 300-milligram capsules once a day.
Despite the lack of definitive evidence, the National Epilepsy Foundationcame out Thursday to voice strong support for continued research of medical marijuana, encouraging lawmakers to continue to allow families to use marijuana as a treatment for their children.

CBD Enters Clinical Trials

This year will shift CBD research up a gear. In October 2013 the U.S. Food and Drug Administration ruled that clinical trials of CBD’s efficacy in epileptic children could move forward. Clinical trials of a drug called Epidiolex, which contains a purified form of CBD, started this month. The study will be conducted at five sites, each with 25 children who have epilepsy.
Marcia Roberta Cillio, director of research at UC San Francisco, oversees one of the trial locations. She explained the research in a news release from UCSF:
“Studies in animal models have shows CBD works as an anticonvulsant, but this is just the initial exploratory step to determine whether further testing of CBD as an anticonvulsant is warranted, and how it will be conducted. Our current trial will hopefully lead to a placebo-controlled, blinded clinical trial in the types of epilepsy that respond best to CBD.”
Researchers hope to present initial findings by the middle of this year.

Get some much needed vitamin D.

Peru Sunrise over Llanganuco Valley, Cordillera Blanca.

Čierna nenávisť k Rusku

(13)Царская забава 1795 г
Od vynálezu kníhtlače, sa okruh osôb oboznámených s tlačeným slovom  rýchlo rozšíril , a ku koncu XV. storočia sa knihy dostali aj mimo úzky okruh humanistických intelektuálov a teológov.
Menovite vtedy pojem ” informačná vojna”, dovtedy formalizovaný jemnou terminológiu, získal podobu plne uznávanú v našom 21. storočí . Spolu s Bibliou a solídnymi vedeckými traktátmi na začiatku 16. storočia sa objavili aj letáky obsahujúce 4-8 strán textu veľkými písmenami , často sprevádzané primitívnymi drevorytinami – v podstate ” žltá tlačte tlač” tohoto veku. Práve vtedy sa pomocou týchto predchodcov novín, prvýkrát objavila aj ruská téma. V roku 1514, v nepodstatnej rusko – litovskej vojne, utrpeli Rusi vážnu porážku v bitke pri Orše . Výsledok vojny to pravda neovplyvnilo , ale poľská diplomacia a propaganda sa poponáhľala predložiť ho ako historickú udalosť, čo znamenalo zlom v boji poľsko-litovského spoločenstva s “kacírskymi  a schizmatickými (schizmatik=cirkevný rozkolník, rúhač) Moskovčanmi”. Podľa súčasného poľského diplomovaného historika Jeronima Grála ” s pomocou oršanskej propagandy” sme naladili časť Európy proti Moskovčanom”. Už vtedy – na začiatku 16. storočia – holanďan Albert Kampensky, v tom čase pápežský komorník Klementa VII. , pápeža otvorene varoval  ”od poľského kráľa , vládcu blahorodého a zbožného, že v prípade týkajúceho sa Moskovčanov , nemožno očakávať nič dobrého”,  a pod zámienkou vojny proti schizmatikom … využíval fantastickú polohou iných kresťanských kniežatstiev, ako by bojovali za vieru a náboženstvo, napriek veľkej pomoci z našej strany. Okrem častého prejavovania zhovievavosti, sme mu často poskytovali podporu zo všeobecnej pokladničnej správy kresťanov.
Preto sa Poliaci sa snažili nepúšťať veľvyslancov a obchodníkov do Moskvy  a tlačili na Livoniu, aby ich tam tiež nepúšťali. Zároveň sa snažili, kedykoľvek to bolo možné, monopolizovať informácie o Moskovčanoch cez svoje ruky. Niet divu, že Matej Mechovski, veľký poľský vedec, v predslove k traktátu  ”O dvoch Sarmatánoch”, napísal o Moskovskej Rusi  ako o “objave vojakov poľského kráľa”, iba teraz ukázaných svetu. Oršská propaganda a vedecká práca Mechovského posilňovali roky sa formujúce nepriateľstvo k schizmatikom. Obraz nepriateľského schizmatika začal nadobúdať konkrétnejšie kontúry. Európania sa vážne pustili do formovania vnímania Ruska ako krajiny  brutálnych a agresívnych barbarov, otrocky poslušných svojim tyranom, za vlády Ivana Hrozného .
V januári 1558, začal Ivan IV. Vasiljevič livonskú vojnu za prístup Ruska k Baltskému moru. A v roku 1561 sa objavil leták s nasledujúcim textom : ” Veľmi škaredé , príšerné , doteraz neslýchané , skutočné nové správy , čo za zverstvá páchajú Moskovčania so  zajatými kresťanmi z Livonie , mužmi a ženami , pannami a deťmi  a aké škody môžu spôsobiť každý deň vo svojej krajine . Podrobne ukazuje, aké je nebezpečenstvo  a potreby, resp. núdza  Livoncov. Varovanie všetkým kresťanom a cesta na zlepšenie ich hriešneho života bolo napísané a zapečatené v Livonsku. Norimberg, rok 1561. Správy ” žltej tlače” sú umelecky podporované.

Zverstvá Moskovčanov v Livonii, Norimberg r.1561
Tento nový zdroj informácií, orientujúci sa na široké publikum, zmenil spôsob výberu informácií, ako aj ich podania. Tak ako v súčasnej bulvárnej tlači sa vyberajú šokujúce a hrozivé správy, ktoré sa podávajú tak, aby pôsobili na city a nepodávali objektívny obraz. Rýchlo sa vytvárajú želané nálepky. Priamo alebo nepriamo Rusov predstavovali cez negatívne obrazy Starého zákona. Záchrana Livónie sa porovnávala s oslobodením Izraela od faraóna, kde Ivana Hrozného porovnávali s faraónom, Nabuchodonozorom (bibl.babylonský kráľ) alebo Herodesom. Jednoznačne ho predstavili ako tyrana. Práve vtedy sa slovo “tyran” stalo principiálnym synonymom pre označovanie ruských vládcov. Autori správ v kampani proti Hroznému si priamo požičiavali opisy osmanských bojovníkov. Saský kurfirst Augustín I. sa stal autorom známeho výroku, ktorého zmysel sa scvrkol k tomu, že ruské nebezpečenstvo porovnával k tureckému. Ivan Hrozný sa zobrazoval v oblečení tureckého sultána. Písali o jeho háreme z 50 žien, pričom nepohodlné mal vraj zabíjať. Zrejme odtiaľ pochádza dôrazná snaha súčasnej prozápadnej historiografie, “napočítať” u reálneho Ivana Hrozného čím viac žien.
Výskumník tlačených správ o Rusku Ivana Hrozného, A.Kappeler našiel len v XVI.storočí 62 letákov určených Rusku. Drvivá časť sa venuje livónskej vojne, pričom vo všetkých vykresľujú Rusov a ich cára v rovnako ponurých tónoch, ako bolo napísané vyššie. Práve vtedy sa objavuje, prvýkrát v histórii poľskej armády, poľná tlačiareň. Jej veliteľ, ktorý bol z plebejskej rodiny Lapka, dostal následne šľachtický titul a priezvisko “Lapschinski”. Poľská propaganda pracovala v niekoľkých jazykoch a na niekoľkých miestach po celej Európe. A robila to efektívne…
Pochopiteľne, objektívnosť hodnotenia nebola ani cieľom. V rovnakom čase, kedy žil Hrozný, Henry VIII. v Anglicku popravil svojich kancelárov, jedného po druhom. V r.1553, kedy sa prvá anglická loď dotkla pobrežia oblasti dnešného Archangeľska, sa britskou kráľovnou stala katolíčka prezývaná Krvavá Mary. Vládla iba päť rokov, no za ten čas stihla iba upáliť 287 ľudí, medzi nimi boli aj niekoľkí biskupi anglikánskej cirkvi. Mnoho ľudí zomrelo v celách a mnoho bolo popravených rôznymi spôsobmi. Avšak európska reputácia Anglicka tým nijak zvláštne neutrpela. Dôležitá nebola krutosť vládcu, ale takpovediac systém rozpoznávania “priateľ-nepriateľ”.
V r.1570, vojvoda z Alby na frankfurtskom deputationstage (pozn.doslovne napísané z nem.) vyslovil myšlienku neposielať do Moskvy (štát) artilériu, aby sa nestala nepriateľom “nielen impéria, ale aj celého západu”. Ten istý vojvoda z Alby, ktorý po vymenovaní Karolom V. za guvernéra v Holandsku, založil súd a v priebehu troch mesiacov v r.1567(!), poslal na popravisko 1800 ľudí a po nových útokoch protestantov z Nemecka, sa v nasledujúcom roku stalo obeťami násilia už niekoľko tisíc ľudí. Stovky tisíc ľudí utieklo do zahraničia. No Španielsko však neohrozovalo celý západ, Rusko ale údajne áno.
V r.1578 v alsaskom grófstve, vznikol plán na premenu Moskvy na provinciu impéria, autorom ktorého bol bývalý člen cárskej gardy, ktorý utiekol na západ, Heinrich von Staden. Akýsi “vlasovec” 16.storočia. Tento projekt bol predložený imperátorovi svätej rímskej ríše, pruskému vojvodovi, ako aj švédskemu a poľskému kráľovi. Podobné plány vyhotovil aj anglický kapitán Chamberlain. Tieto plány sa zhodovali v jednom – v snahe odstrániť Rusko ako subjekt európskej politiky. Toto napísal Staden: “Spravovať novú provinciu Rusko bude jeden z bratov imperátora. Na obsadených územiach má vláda patriť komisárom impéria (rímskeho), ktorých hlavnou úlohou bude zabezpečenie všetkým potrebným na úkor obyvateľstva. Za týmto účelom musí byť každé posilňovanie moci sprevádzané zvýšením stavu roľníkov a obchodníkov – v 20 alebo 10 míľovom okolí, aby vyplácali platy vojakom a poskytovali im všetko potrebné.”
Rusov navrhovali urobiť zajatcami, zahnať ich do miest a hradov. Odtiaľ ich možno vyviesť na práce, “…no nie ináč, ako v železných okovách, zaliatych na nohách olovom…”. Je prítomný aj ideologicko-náboženský základ lúpenia: “V celej krajine musia vzniknúť kamenné nemecké kostoly a Moskovčanom odporúčali stavať drevené. Skôr zhnijú a v Rusku zostanú iba kamenné nemecké. Takto bezbolestne a prirodzene prejdú Moskovčania na inú vieru.   Ak bude ruská krajina, spoločne so susednými krajinami, ktoré nemajú kniežatstvá  a ktoré ležia opustené, budú pripojené,  potom hranice impéria sa stretnú s hranicami Perzskej ríše … ” . Do Hitlerovho plánu ” Ost ” zostávalo ešte 360 rokov …
Na odôvodnenie potencionálnej agresie alebo iných nepriateľských aktivít sa mytologizovala a rozširovala nielen agresívna zahraničná politika Moskovčaniov , ale tyrania ich cára proti svojim vlastným poddaným . Musím povedať , že v Európe sa to nie celkom darilo. V roku 1572 , posol  Maximiliána II., Magnus Pauli informuje Ivan IV. o noci svätého Bartolomeja . Na čo súcitný Ivan Hrozný odpovedal, že “smúti kvôli krvipreliatiu, ktoré spáchal francúzsky kráľ vo svojom kráľovstve , niekoľko tisíc ľudí bolo zabitých pred vlastnými deťmi, smútia aj kresťanskí sedliaci, čo za neľudskosť spáchal francúzsky kráľ na toľkých ľuďoch, keď toľkú krv bez rozumu prelial”. V dôsledku toho je francúzsky kráľ  darebák, ale Francúzsko je kultúrna krajina, nehľadiac na to, že príklad Karla nasledovali  katolíci v mnohých francúzskych provinciách.
Samozrejme, že nebolo možné , aby rekordy o násilnostiach voči svojim poddaným pripadali Francúzsku a Anglicku,  preto Jerome Horsey v “Poznámkach o Rusku” poukazuje, že stráže zmasakrovali v Novgorode sedemsotisíc (!) Ľudí. To, že v ňom žilo 40 tisíc ľudí a zúrila epidémia a napriek tomu, že v úplne zachovaných  zoznamoch je vymenovaných 2800 mŕtvych, nikoho netrápi. Také sú zákony žánru “čiernej PR”.
Všimnite si tiež, že konšpirácie o “tyranských zverstvách Ivana Hrozného” prežili stáročia. Dávno sa skončila Livonská a Poliaci už nie neúspešne sa snažia odtrhnúť Moskovské krajiny v 17. storočí … a tu sa objavuje ďalšia rytina “Ivan Hrozný popravuje Johanna Boja, Bejzenštejnského guvernéra”

Ivan Hrozný popravuje Johanna Boja
Na konci panovania Petra I. už aj v Nemecku vychádza kniha “Rozhovory v ríši mŕtvych”, s alegorickými obrazmi, kde Ivan Hrozný popravuje svojich nepriateľov. Mimochodom, tu sa prvý ruský cár zobrazuje v podobe medveďa.

Popravy Ivana Hrozného, rytina z nemeckej knihy Rozhovory v kráľovstve mŕtvych, r.1725
Vrcholom bolo rozšírenie legendy o zabití vlastného syna Ivanom Hrozným. Všimnite si že ani v jednom ruskom zdroji túto verziu nenájdete. Všade, vrátane Hrozného osobnej korešpondencie, sa hovorí o dlhotrvajúcej chorobe Ivana Ivanoviča. Verzia vraždy bola vyhlásená pápežským legátom – jezuitom Antoniom Possevinom, spomínaným Heinrichom Stadenom, angličanom Jerome Horseyom a ostatnými cudzincami, ktorí neboli priamymi svedkami smrti careviča. Karamzin a ďalší ruskí historici písali na základe svojich materiálov. Zaujímavé, že ako uvádza A.A.Sevastjanov, autor prekladu “Poznámok” Horseya, poľný rukopis je Horseyov, no nepísal ho vlastnou rukou, po slovách “dal mu facku”, urobil nejaký tajomný editor dodatok, ktorý navždy zásadne zmenil kontúry Horseyovej verzie smrti cárovho syna: “Thrust at him with his piked staff”, t.j.”Udrel ho svojou ostrou palicou”.

Učebnica histórie pre 10.ročník
Takýmto spôsobom sa na západe vytváral “potrebný” variant ruskej histórie, bez ohľadu na to, ako sa udalosti stali v skutočnosti. Verzia o vražde, tak ako aj verzia o neuveriteľných krutostiach, bola vizualizovaná potrebným obrazom. Zavŕšenie tohto procesu vidíme v dnešných dňoch – obal učebnice História otčiny (vlasti) pre 10.ročník, vytvorená Jakimenkom.
Prečo je v protiruskej informačnej vojne venované toľko pozornosti Ivanovi Hroznému? Nestavajúc si za cieľ očistiť túto bezpochyby zložitú postavu, podotknem len, že práve vtedy Rusko rozšírilo svoje hranice k takmer dnešným, pripojilo Povolžie a Sibír. Spochybniť tieto akvizície je možné, a to aj prostredníctvom očierňovania historického imidžu Ivana Hrozného. Taktiež je dôležité aj to, že v livonskej vojne Rusko prvýkrát bojovalo proti západu ako koalícii štátov. Podľa zoznamu bojujúcich, bola táto vojna celoeurópska. Moskovské cárstvo Ivana Hrozného sa nachádzalo na vrchole vojensko-ekonomickej moci a bolo potrebné úsilie polovice Európy, aby mu zabránili prístupu k moriam. Práve vtedy stála pred Európou voľba – uznať moskovského panovníka za “svojho” a konflikt na Pobaltí “rodinnou záležitosťou” medzi európskymi monarchami (v tomto prípade Ruska a Poľska), alebo považovať Rusko za cudziu civilizáciu ako moslimov. Európa svoj výber urobila…
Teraz poďme k druhému hrdinovi – imperátorovi Pavlovi I. Je podobný Ivanovi Hroznému v tom, že jeho historický obraz je tiež vytvorený informačnou kampaňou západu proti ruským cárom. Pričom pri Ivanovi Hroznom bol stupeň westernizácie Ruska neveľký a obraz Hrozného bolo treba zdeformovať, umiestnením “potrebného” spätného posudku. V prípade Pavla, firma “čierneho PR” sa činila aj na západnom, aj na ruskom auditóriu súčasne, používajúc pri tom rozličné špeciálne operácie, ktoré v konečnom dôsledku viedli k fyzickému odstráneniu Pavla sprisahancami, v noci na 11.marca 1801. My teraz nerozoberáme verziu, že Ivan Hrozný bol odstránený za pomoci európskych lekárov, kvôli jej nedokázateľnosti. Aj keď obsah jedovatého chloridu ortuťnatého v zostatkoch cára vedie k zamysleniu a robí analógiu ešte jasnejšou…
Príčiny informačnej vojny proti imperátorovi Pavlovi Petrovičovi sú tie isté ako pri Hroznom. Na konci 18. storočia ruské impérium prvýkrát dosiahlo vrchol sily, ktorá mu umožňovala dávať výzvy celej Európe, ako rovný rovnému. Vlastne neskôr – v r.1812-1814 to Rusko úspešne aj urobilo.
Už koniec vládnutia Kataríny II. je charakteristický prudkým zhoršením vzťahov s Veľkou Britániou. Toto zhoršenie je ľahko viditeľné vo vzťahu k použitiu novej zbrane – informačnej vojny – karikatúr. Zničenie lúpežného Krymského Chanátu, posilnenie Ruska na severnom pobreží Čierneho mora a vytvorenie Čiernomorskej flotily, oslňujúce víťazstvo admirála Ušakova na mori – to všetko desilo Anglicko. Na jar r.1791 vypukol akútny medzinárodný konflikt, ktorý vošiel do dejín ako Očakovská kríza. Britské námorníctvo ovládalo Baltické more a malo plnú kontrolu nad všetkým východoeurópskym exportom. Čierne more poskytovalo Rusku obchodnú cestu tovarov do Európy, čo nevyhovovalo Anglicku. Z toho dôvodu 22.marca 1791 britská vláda prijala na svojom zasadnutí ultimátum adresované Rusku. Ak Rusko odmietne vrátiť Očakovskú oblasť Turecku, Veľká Británia so svojim spojencom Pruskom pohrozila vyhlásením vojny. Diplomatický tlak bol sprevádzaný vytvorením  zodpovedajúceho obrazu Kataríny a jej okolia v európskej tlači. Na karikatúrach vidíme medvedicu s hlavou Kataríny II. a princa G.A.Potemkina s vytaseným mečom v ruke, ktorí vo dvojici úspešne odporujú skupine britských politických činiteľov. Za chrbtom politikov sa nachádzajú dva episkopy, z ktorých jeden šepká neuveriteľnú modlitbu “Zbav ma, Bože, ruských medveďov…”. To sú pre európskeho čitateľa pochopiteľná analógia k známej stredovekej modlitbe “Zbav ma, Bože, od hnevu Normanov”

Zbav ma Bože, od Ruských medveďov
Opäť, ako za čias Hrozného, je Rusko predstavené v podobe barbarov ohrozujúcich Európanov.V porovnaní s obdobím Hrozného, vidíme posun akcentov informačnej vojny. “Ruská hrozba” už nie je rovnocenná tureckej. Je oveľa väčšia.

Skok šialenca, r.1801
Treba povedať, že britský tlak mal niekoľko vplyvov na Petrohrad. Väčšina členov ruskej vlády boli naklonení k splneniu požiadaviek Anglicka. Ale Katarína II. preukázala politickú tvrdosť. Ruskej diplomacii sa podarilo zdvihnúť verejnú mienku anglického národa proti vojne a zastaveniu svojich nárokov na Rusko. Všetko sa to skončilo nie ponižujúcimi ústupkami európskych diplomatov, ako to aj bývalo, a víťazným  Jasským mierom, ktorý konečne potvrdil prítomnosť Ruska v Čiernomorsku, ako arbitra medzi pravoslávnymi balkánskymi národmi a Osmanskou ríšou. Podarilo sa to vďaka použitiu vlastných zbraní proti západu – manipulácii verejnej mienky, vrátane karikatúr. Prvá skutočná ruská karikatúra, bol obrázok Gavrila Skorodumova “Rovnováha Európy v r.1791″, ktorý zobrazuje veľké váhy, nakláňajúce sa na tú stranu, kde sa viac postavil jeden vrhač granátov “Nejaký Gruzínec”, prevažujúc všetkých nepriateľov Ruska.

Rovnováha v Európe, r.1791
Katarína nedvojzmyseľne týmto dáva najavo, ako sa bude riešiť Očakovská otázka, ak Anglicko bude pokračovať vo svojej politike. Tento jazyk v Anglicku veľmi dobre pochopili… a ustúpili.
Po prvej porážke sa britská propagandistická mašinéria rozbehla na plné obrátky. Rušivým sa stali “ruská brutalita” a náš najlepší plukovník – A.V.Suvorov. Dôvod sa našiel rýchlo – potlačenie poľského povstania. Prípravy propagandy prebiehali plne v duchu obdobia Livonskej vojny. Úder súčasne zasadili samotnej Kataríne, najlepšiemu ruskému plukovníkovi a ruskému národu, ktorý sa prezentoval ako “neľudskí kozáci”. Boli zapojené aj klasické bojové obrazy a karikatúra. V prvom prípade kozáci zabíjajú mierumilovných obyvateľov, v druhom (karikatúra “Cárska zábava”), pristupuje k trónu Suvorov (tu sa prvýkrát objavuje v anglických karikatúrach, no nie naposledy) ťahá Kataríne hlavy poľských žien a detí so slovami “Tak, moja cárovná, splnil som v plnej miere vaše láskavé materinské želanie k zblúdilému národu Poľska a priniesol som vám zbierku desiatich tisíc hláv, starostlivo oddelených od ich zblúdilých tielna nasledujúci deň po kapitulácii”. Za Suvorovom nesú traja jeho vojaci koše s hlavami nešťastných Poliek.
Útok na Rusko všeobecne a Suvorova, najmä v “žltej tlači” dosiahlo svoj vrchol za vlády imperátora Pavla I.,vykonávajúceho zahraničnú politiku výhradne v záujme Ruska. Plukovník stál pred európskym obyvateľstvom v maske krvilačného požierača nepriateľských armád. Akéhosi upíra-pijavice.

Generál Suvorov požiera francúzsku armádu
Obráťme pozornosť – tieto karikatúry sú z obdobia 1799-1800, t.j.obdobia, kedy Rusko vystupuje ako SPOJENEC Anglicka proti revolučnému Francúzsku! No v tomto období geopolitické rozpory dosiahli taký stupeň, že takýmto “maličkostiam” už nikto v Anglicku nevenoval pozornosť. Konkrétne od tohto obdobia v Anglicku existuje antisuvorovská tradícia, odrážajúca sa v často v básňach Byrona:
Suwarrow now was conqueror — a match
For Timour or for Zings in his trade.
While mosques and streets, beneath his eyes, like thatch
Blazed, and the cannon’s roar was scarce allay’d,

Generál Massena donútil monštrum-Suvorova otvoriť čeľusť a vyvrhnúť vojakov, ktorých zožral. (1799)
Neskoršia charakteristická poznámka o Suvorovovi publikovaná v anglických novinách “The Times” z 26.januára 1818 obsahuje takúto charakteristiku: “žiadna pocta nemôže zmyť hanbu náladovej krutosti jeho charakteru a prinútiť historika vykresľovať ho v iných farbách, než tých, ktoré sú dôstojné udatného bláznivého militaristu, alebo šikovného divocha”. Tieto pohľady na osobu Suvorova sa zachovali v aj dnešnom západnom dejepise. Je to jeden zo zákonov informačných vojen – gramotne propagovaný mýtus sa vníma ako skutočné dieťa svojich tvorcov.
Treba povedať, že na konci 18.storočia malo Anglicko kolosálnu propagandistickú mašinériu, dovtedy vo svete nevídaných rozmerov. Na propagande pracovali desiatky novín a časopisov, taktiež viac ako pol stovky umelcov-karikaturistov a viac ako stovka vydavateľstiev, tlačiacich tieto karikatúry. Niekoľko desiatok veľkých gravírovacích dielní pracovali nepretržite, tisíce exemplárov sa dennodenne exportovalo na kontinent. Satirické listy vychádzali dennodenne a skupovali ich všetky vrstvy anglickej spoločnosti. Vychádzali opakované vydania a dokonca aj pirátske kópie. Karikatúra sa stala snáď najsilnejšou zbraňou informačnej vojny v tom čase.
Čo sa týka cára Pavla I., o jeho šialenstve a skorom zvrhnutí  začali hovoriť zrazu – ešte na korunovácii 5.apríla 1797, angličania predpovedajú: “V Ruskom impériu sa čoskoro stane významná udalosť. Netrúfam si povedať viac, no bojím sa toho…”. Táto predpoveď bola v súlade s odkazom Pavla nevyslať vojská proti Francúzsku. Mal tú “drzosť” nebojovať za záujmy vzdialené od ruských záujmov. Briti začali rozávať sľuby: Námornú základňu v Stredozemnom mori na Malte, rozdelenie sfér vplyvu v Európe a t.ď. Samozrejme dokončenie víťazných pochodov A.V.Suvorova britskí džentlmeni doslova “hodili” na Moskovčanov. Ale Pavel odpovedal demonštratívnym prechodom k antibritskému zväzu s Francúzskom, čím predbehol o 8 desaťročí myšlienky svojho pravnuka Alexandra III. A vtedy intenzita antipavlovskej a antiruskej hystérie v anglickej tlači dosiahla zlomu. Pavla nazvali – “Jeho Moskovským veličenstvom” – takpovediac pozdravom z čias Livonskej vojny!
Centrálne anglické noviny už v januári prinášajú informačný obsah o blížiacom sa zvrhnutí Pavla: “Očakávame preto správu v nasledujúcej pošte, že veľkorysý Pavel prestal vládnuť!”, alebo “Podľa všetkého došlo v Ruskej vláde k veľkým zmenám, alebo môžu v najbližšom čase nastať”. Takýchto správ možno v januári-februári nájsť desiatky, neustále sú sprevádzané poukazovaním na demenciu cára.
Kým iným môže byť, pravda, človek ktorý sa zachoval k Británii tak, ako sa ona správala k ostatným kontinentálnym štátom? Téma spojenectva s napoleonovským Francúzskom, ako smrteľne nebezpečná pre Britániu, vyvolala zúrivé útoky. Napríklad na jednej z karikatúr Napoleon vedie na reťazi ruského medveďa – Pavla.

Hlúpy Pavol (fabruár 1801)
Karikatúra mala podčiarknuť závislú úlohu Ruska v pripravovanom zväze s Francúzskom, čo sa nezakladalo na pravde. V básni, sprevádzajúcej obrázok, je obsiahnutá úžasná “predpoveď”. Medveď – Pavel hovorí “Čoskoro sa moje vládnutie skončí!” a vina je pripisovaná na samotného Pavla slovami “usilovne pripravujem svoj pád”. Interpretovať to ináč, ako signál už sformovaného tímu zabijakov Pavla a ako prípravu verejnej mienky Európy k nadchádzajúcim zmenám v Rusku, je ťažké. A smútiť za vykresleným šialeným monštrom nestojí za to…
Aj keď vtedy ešte krásne chápali, čo je to propaganda – v tých istých novinách, kde sa píše o šialenosti ruského cára, priznávali, že jeho zahraničnopolitická línia je celkom rozumná. Podľa britských recenzentov “Malta nie je len rozmar Pavla”, plne súhlasia so záujmami Ruska mať základňu v Stredozemnom mori proti Turecku. Ruská flotila, vystupujúca v rámci druhej neutrality, pripravená prelomiť britskú blokádu Európy a vylodiť sa na Britských ostrovoch, bola dávnym strachom Angličanov. Túto racionálnu politiku Pavla a jej súlad so záujmami Ruska priznali anglickí politici v tých časoch so škrípajúcimi zubami a neuznáva ju do dnešného dňa ani ruská historiografická  tradícia …
Ale vráťme sa k informačnej vojne v zime r.1801 … 27.januára, sa v anglickej tlači objavuje správa, že do Londýna prišiel ruský úradník so správou o odvolaní Pavla a vymenovaní Regentskej rady, na čele s cárovnou a princom Alexandrom. Do smrti Pavla zostávalo jeden a pol mesiaca…
Tu je typická čierna mágia informačnej vojny : tvrdošijne opakovať to, čo chceš dosiahnuť, akoby sa to UŽ stalo, meníš realitu, pripravuješ prijatie toho, čo má ešte len prísť. Toto prijímanie informačnej vojny Európa aplikovala prvý, no zďaleka nie posledný krát! Nikto, či už v Európe alebo Rusku nebol prekvapený, keď 11.marca 1801, bol cár Pavel zavraždený….

Vražda Pavla I.
Aby sme to zhrnuli, naša história je preplnená mýtmi, vytvorenými špeciálne pre Rusko, aby pošliapali našu históriu a našich vládcov. Obraz každého ruského cára je sprevádzaný vlastným “čiernym mýtom” západného pôvodu. Rozptýliť túto hromadu lží je našou úlohou.

Autor : Denis Maľcev, vedúci vedecký pracovník RISI, kandidát historických vied.


Viac tu: http://myslienkadna.webnode.sk/

nedeľa 16. februára 2014

Ján LACO TOP !!

VIDEO: Kamera prežila pád z lietadla, osudným sa jej stalo prasa

Tomu sa povie kvalita! Pád z nekonečnej výšky kamere vôbec neublížil, no čoskoro nastal jej totálny koniec. 
Taký pohľad sa len tak nevidí; parašutistovi sa jeho GoPro kamera vymkla spod kontroly a vypadla mu z rúk kým bol ešte na palube lietadla. Hoci sú zábery pádu z výšky stoviek metrov naozaj pôsobivé, skutočné divadlo začne až po dopade na zem - a obraz i zvuk sú absolútne nepoškodené.
Všetci veľmi dobre vieme, že také prasa zožerie naozaj čokoľvek. A čo takto obzrieť si zblízka predmet, ktorý práve pristál z neba (a v tom lepšom prípade ho rovno ochutnať..)? Nie každý má možnosť nahliadnuť priamo do prasacej papule, vy si prosím túto možnosť vychutnajte!

Sedem najromantickejších destinácií sveta. Pozrite sa, kam sa vám oplatí vyraziť s milovanou osobou.

Sedem najromantickejších destinácií sveta. Pozrite sa, kam sa vám oplatí vyraziť s milovanou osobou.
1. Bali, Indonézia

Pozrite si západ slnka nad blankytnou hladinou v Sanure, populárnej plážovej destinácii. Kultovou atrakciou je Tanah Lot, chrám z 15. storočia, ktorý stojí na malej skale, vyčnievajúcej z oceánu. Nenechajte si ujsť päticu vodopádov medzi Bedugulom a Singarajou. A pokiaľ chcete uniknúť davom na južných plážach Bali, navštívte Echo Beach v meste Seminyak. V intímnej samote si tu užijete východy slnka i časté snové hmly.
2. Bruggy, Belgicko

Rozprávkový Brugge nadchne každého návštevníka. Mesto svojimi otvorenými námestiami, malebnými domami a dláždenými ulicami vytvára romantickú atmosféru, ktorú si môžete užiť aj z lode, plaviacej sa po tunajších kanáloch.
Vyjdite si 366 schodov, a užite si mesto z vtáčej perspektívy. Kočiarom, ťahanom koňmi, sa zas môžete zviezť na Beguinage, rozľahlý kláštor s mostmi a rybníkmi plných labutí.
Odporúčame rezerváciu izbu v hoteli De Tuilerieen. Ponúka očarujúce izby a salóny, k bonusom patrí bezplatná belgická čokoláda.
Doprajte si márnotratnú hostinu v De Karmeliet. Reštaurácia v budove z 18. storočia ponúka stolovanie v záhrade pod šírym nebom.
3. Buenos Aires, Argentína

Je ľahké nechať sa uniesť vírom farebného nočného života v Buenos Aires a jeho rozmanitej kultúry. Sadnúť si do červenej zamatovej sedačky v Teatro Colón a užiť si operu alebo balet...
Najlepšími reštauráciami a butikmi v meste sa môže pochváliť Palermo, ktoré zároveň ponúka rozľahlé parky ideálne na pikniky alebo dlhé prechádzky. Zatancujte si v Rojo Tango, populárnom klube s kabaretnými vystúpeniami a očarujúcimi, zamatom lemovanými interiérmi. Argentínu je ideálne navštíviť počas septembra až decembra: pre kvitnúce kvety, mierne teploty a menšie davy.
4. Charleston, USA

Nedotknuté záhrady, historická atmosféra a bezstarostný južanský šarm – to všetko sú výzvy pre romantický útek. Prejdite si magnóliami lemované ulice a zelenajúce sa parky v štvrti South Broad.
Obraz dokonalej scenérie, s vodopádmi a výhľadom na miestny prístav zas ponúka Mount Pleasant Memorial Waterfront Park. Do pozornosti dávame tiež reštauráciu Tristan, ktorá sa môže pochváliť čerstvo ulovenými morskými plodmi, ručne robenými cestovinami a elegantným, moderným interiérom.
5. Cinque Terre, talianska riviéra

Skalnaté brehy talianskej riviéry patria na stránky románu. Návštevníci si môžu prezrieť malebný vidiecky prístav, alebo sa prejsť priamo po plážovej promenáde.
Vylezte si na turistické chodníky Cinque Terre a preskúmajte vinice, dediny a rozhľadňu nad morom. Svetoznáma Giardini Botanici Hanbury predstavuje jednu z najväčších záhrad v Taliansku a ponúka panoramatický výhľad na more. Strávte deň aj v Portofino, sviežej prímorskej dedine, preslávenej záhradami na útesoch.
6. Fez, Maroko

Prejsť cez bránou Fez je ako vrátiť sa v čase. Ocitnete sa v stredovekých uličkách s trhmi a historickými budovami.
Navštívte Heri el Souani, sýpku dizajnovanú starovekým kráľom. Prejdite námestím Medina do Meknès, kde vás očarí Bab Mansour, mramorová brána s nádhernými rytinami. Oblasť okolo Fezu je tiež domovom lyžiarskeho strediska. Rezervujte si izbu v Michlifen Ifrane Suites and Spa  a nadchýňajte sa výhľadom na hory a luxusnými službami.
7. Grécke ostrovy Kyklady

Najznámejší z ostrovov, Santorini, ponúka úchvatné západy slnka a dramatické biele kamenné útesy. Naxos, najväčší z ostrovov, vás zas dostane dlhými piesočnými plážami a nádhernými zelenými údoliami a roklinami. Ak sa chystáte na návštevu ostrovov, zvážte rezerváciu izby na jar alebo na jeseň. Letné mesiace znamenajú viac turistov a preplnené pláže, zima zas búrlivé počasie.